Vitajte v Bardejovských Kúpeľoch!
Na úvod- pár krásnych pohľadníc mesta a kúpeľov
- pár zaujímavých legiend / príbehov z histórie
- ubytovanie
- program kina Žriedlo v B.Kúpeľoch a Amfiteátra v Bardejove
- pár užitočných kontaktov
- Široká obrazová príloha k celému Bardejovu a Bardejovským kúpeľom
História
K môjmu rodnému mestečku neodmysliteľne patrí aj jeho časť: Bardejovské Kúpele, ktoré ležia uprostred ihličnatých lesov na južnom úbočí predhoria Nízkych Beskýd (nebojte sa, z Bardejova tam aj kameňom dohodíš, nie je vôbec ďaleko). Prvá zmienka o nich sa nachádza v listine Bélu IV. z roku 1247. Už vtedy boli známe ich minerálne pramene. No skutočný záujem o naše kúpele nastal až v 18. storočí (pochopili sme, že znamenajú peniažky). Začal sa tu čulý stavebný ruch, pri prameňoch sme stavali obytné bloky... Chýr o nás sa rýchlo rozniesol aj po susedných štátoch, najmä po tom, čo sa tu úplne vyliečil poľský šľachtic Tomáš Lisický. Do kúpeľov ho museli nosiť, no po dvoch týždňoch už chodiť dokázal aj sám...cítil sa uzdravený.
Prvá analýza našich liečivých prameňov sa konala v 18. storočí a to Johanom H. von Crantzom. Podrobný rozbor sa však podaril až v roku 1795 Pavlovi Kitaiblovi. Ten aj uverejnil podrobnú rozpravu o našich minerálnych vodách a navrhol ďalšie možnosti využitia kúpeľov.
Aby sme prilákali nových ľudí a tým sa teda postarali o rozvoj kúpeľov, začali sme na prelome 18. a 19. storočia bezplatne ponúkať stavebné pozemky. Kúpele sa naozaj rozrástli a začali lákať mnohých ľudí. Patrili sme medzi špičku. Z takých najznámejších ľudí tu boli napr. dcéra rakúskeho cisára Františka I., druhá manželka cisára Napoleona I. Mária Lujza (obe v roku 1809), ruský cár Alexander I. (roku 1821), maďarský básnik M. Tompa a údajne aj Sándor Petőffi (obaja r. 1840).
Hoci sa v meste ani v jeho Kúpeľoch v revolučných rokoch (1848 - 49) nebojovalo, boli sme aj tu značne poškodení. V roku 1856 tu totiž na Panskej ulici (vtedy bola veľmi významná) vznikol požiar, ktorý zničil ich veľkú časť, preto aj záujem o ne tak trochu opadol. Až mestský lekár dr. Wolza sa začal starať o ich intenzívne obnovovanie... vďaka mu.
Kúpele postupne prechádzali rukami rôznych majiteľov. V roku 1859 sa kúpele zaviazali obnoviť zemepáni Dessewffy, Báno a Kormis – Kloch. Urobila sa nová analýza minerálnych vôd (Prof. Carl Ritter von Hauer), čím sa vlastne aj upresnila indikácia Kúpeľov. No táto a.s. dlho nevydržala a tak sme ich začali vlastniť opäť my (teda mesto). V roku 1892 prenajala kúpele na 35 rokov firma Schwartz Armín a syn. Počas ich vládnutia sa okrem iného vystavili aj hotely ako Deák, Szechenyi a Erzsebet (dnes Alžbeta, Dukla a Astória /1897/). Kúpele boli opäť špička, dokonca ešte viac ako predtým. Roku 1895 sa tu liečila manželka cisára Františka Jozefa I. Alžbeta, ktorá tu bola s 11-členným sprievodom. Pri tejto príležitosti aj v roku 1903 vznikol pomník s bronzovou sochou tejto sedliackej cisárovnej, ktorého autorom bol sochár Donath. Táto socha sa v kúpeľnom parku nachádza dodnes (pred liečebným domom Alžbeta).
A tak prišla 1. svetová vojna a aj tu znamenala stagnáciu. Pre finančné problémy sme ich dokonca museli predať istej maďarskej firme za 1,5 milióna korún, no zmena politických pomerov a vytvorenie štátu zabránilo túto zmluvu potvrdiť (hehehe).
Po vojne sa nám už tento ruch obnoviť nepodarilo, hoci sme v rozvoji pokračovali aj naďalej. Zaslúžil sa oň najmä kúpeľný lekár dr. Mikuláš Atlasz, ktorý tu v roku 1929 zaviedol inhalácie a zaslúžil sa aj o postavenie štrandového kúpaliska, ktoré je v súčasnosti zreštaurované a naďalej slúži potrebám našich pacientov a návštevníkom.
V roku 1938 nás dokonca chceli odkúpiť (alebo prenajať na dlhšiu dobu) zástupcovia istej spoločnosti z Monte Carla, no mobilizácia, vyhlásenie Slovenského štátu a príchod 2. svetovej vojny tieto ich plány prerušili.
Súčasnosť
V nasledujúcich rokoch po 2. svetovej vojne sa tu veľa zmenilo. Pribudli nové liečivé pramene (v centrálnej časti ich vyviera 8), liečebné domy, obnovili sme pôvodné hotely, vybudovali sme kúpeľnú kolonádu, Kúpeľný dom /1974/, postavili sme lesnú kyslíkovú cestu, zmenili charakter parkov... Od roku 1947 sme boli zaradení do prvej kategórie. Liečia sa tu pacienti s chorobami tráviaceho ústrojenstva, dýchacích ciest aj chorobné stavy celkovej fyzickej a duševnej vyčerpanosti. Bardejovské Kúpele sa celkom zmenili, vyzerajú moderne, ponúkajú kultúrne vyžitie... K ich (teda našej) výhode patrí aj to, že ležíme mimo hlavnej cesty a celé sú tvorené pešou zónou, ktorá všetkým ponúka pokoj, oddych a pohodu. Máme tu aj rybníček. Okrem toho sa tu dá aj rôzne športovo (tenisové kurty, kúpalisko, turistické chodníčky, minigolf) i kultúrne (Kultúrne leto, Múzeum, Pomník padlým hrdinom, Blízky historický Bardejov, Múzeum ľudovej architektúry (skanzen), kino Žriedlo, blízky hrad Zborov) relaxovať.
